UNIPOLÁRNY SPOLOČENSKÝ SYSTÉM, JE V PROBLÉMOCH
- ZAMYSLENIE -
Každý z nás, ktorí sme prežili svoj život od 1. ČSR až po dnešok, si po niekoľkých rokoch tohto svojho pomyselného putovania, najmä po skúsenostiach prežitých v poslednom období, tohto liberálneho kapitalizmu, pre seba poniektorí položíme otázku: bol môj život naplnený hodnotami, ktoré by stáli za to?! A prežil som ho naozaj plnohodnotne?! Vtedy zväčša iba sucho skonštatujeme, že náš život je len akousi odyseovskou púťou úskaliami, ktoré sa človeku postavili do cesty, a jeho úlohou potom je iba zhrnutie, či som tieto životné prekážky so cťou, alebo s príkoriami prekonal. Veru, väčšina z nás toho už zažila dosť; najmä po roku 1848, dovtedy neznámu éru socializmu, ktorá k nám prišla. Nik v tých jej počiatkoch nevedel, ako to všetko dopadne; - žiť v kolektívnom socialistickom pracovnom prostredí, riadeného z jedného štátneho centra. A ak máme byť úprimní, málo kto si to vedel aj tak predstaviť. Nuž čo, keď takto si neraz zaspomíname na svoje zašlé časy a porovnávame ich so súčasnosťou, sme na rozpakoch, lebo tí, čo neprahli po bohatstve a dokázali žiť v súlade s tým, čo im život v socializme ponúkal sa v rozsahu svojich možností po čase uspokojili. Je to prirodzené, a väčšine sa žilo pokojne a vcelku aj dobre.
Dnes, v súčasnom dravom, liberálnom kapitalisme, ktorý dospel až do štádia priepastnej sociálnej nerovnosti. V spoločnosti sa vytvorila priepasť, do ktorej spadla väčšia, chudobnejšia časť obyvateľstva. Spôsobilo to enormné hromadenie bohatstva, ktoré veľmi negatívne začalo ovplyvňovať aj spoločenské spolužitie ľudí navzájom. Táto časť občanov sa čím ďalej tým viac stretáva zoči-voči s biedou a s prehlbujúcou sa permanentnou nespokojnosťou. Z toho potom zákonite vyplýva, že lepšie vidiny života sú pre tieto slabé spoločenské vrstvy na míle vzdialené, či vlastne sú v nedohľadne!